Moxovanie

Niečo z histórie

Samotné slovo moxa, ktoré sa ujalo ako pomenovanie pre túto terapeutickú metódu, je skomoleninou japonského “mo-kuša”, čo znamená “spálená bylina”. Do Európy sa moxa dostala v 16. storočí pravdepodobne prostredníctvom Holanďanov usadených v Japonsku. Prvé zmienky o moxe na starom kontinente pochádzajú práve od holandských lekárov, ktorí píšu: “Číňania a Japonci poznajú spôsob ako úspešne liečiť všetky ochorenia zapaľovaním moxy a napichovaním ihiel.” Začiatkom 18. stor. sa už moxa spomína aj v európskych učebniciach lekárstva. Do širšieho povedomia verejnosti sa však dostáva len veľmi pomaly.

O čo ide pri moxovaní?

Moxovanie je prehrievanie akupunktúrnych bodov na tele pomocou moxy. Moxa je vyrobená z bylín, najčastejšie používaná je Palina obyčajná (Artemisia vulgaris). Byliny sú balené do tvaru cigár, ktoré sa pri aplikácii zapália. Moxa potom vyžaruje mierne, príjemné teplo, ktoré preniká do hĺbky.

Okrem spomínaných moxovacích cigár existujú aj ďalšie formy spracovania moxy napr. do malých kužeľov, ktoré sa môžu napichnúť na akupunktúrnu ihlu a takto kombinovať s akupunktúrou – tzv. metóda horúcej ihly. Táto metóda je samozrejme vyhradená iba pre terapeutov.

Pre laické využitie sú vhodné práve moxovacie cigary, ktoré sa dnes vyrábajú aj v nedymiacej forme (obr.4). Ich použitie je výhodné v menej vetraných priestoroch alebo v domácnosti. 

V priebehu tisícročí boli zozbierané bohaté skúsenosti o ochoreniach, ktoré sa dajú moxou úspešne liečiť. Hlavnou oblasťou použitia sú predovšetkým stavy vyčerpanosti, dlhotrvajúce ochorenia dýchacích ciest, poruchy tráviaceho traktu, gynekologické ochorenia, poruchy močových orgánov, neplodnosť, bolesti v krížoch a ochorenia kĺbov, celkovo reumatické bolesti pohybového aparátu, pocity chladu v tele, rekonvalescencia po chronických ochoreniach alebo operáciách, liečba depresie. 

Moxovanie patrí z pohľadu pacienta k najpríjemnejším terapeutickým metódam s akými som sa stretol. Na rozdiel od jej slávnejšej „sestry“ akupunktúry je úplne bezbolestné. Navyše je jednoducho aplikovateľné a lacné. Poučený laik ho môže okamžite využiť v domácom prostredí na liečbu ľahších až stredne závažných stavov. Pravidelné moxovanie umožňuje účinnú prevenciu, dokáže zlepšiť kondíciu a zvýšiť imunitu. Moxovanie má významný imunostimulačný efekt. Najúčinnejšie je pri ochoreniach a bolestiach zapríčinených chladom, vlhkom, prievanom a zmenami ročných období. 
 
V tradičných dielach čínskej medicíny sa uvádza, že pravidelné moxovanie určitých bodov na tele dokonca predlžuje život.
Obr. Metóda horúcej ihly

Ako si môže moxou pomôcť laik?

Postup je nasledovný: Pri nahrievaní môžeme sedieť alebo ležať, podľa toho, aké miesto ideme nahrievať. Zapálime cigaru (najlepšie zapaľovačom alebo sviečkou, so zápalkami je to otrava, pretože na jednu zápalku sa cigara nerozhorí). Zapálená moxa sa priblíži ku koži a pridrží nad zvoleným bodom tak, aby ste cítili príjemné teplo (je to individuálne, ale obvykle vo vzdialenosti 1,5 až 2cm). Preventívne prehrievanie bodu má trvať zhruba 10 min.

Druhý spôsob aplikácie je tzv. “vtáčie zobanie”, kedy sa horiacou moxou pohybuje nad zvoleným bodom smerom hore a dole, ako keď vták zobe. Moxa sa opakovane krátkodobo približuje na čo najmenšiu vzdialenosť ku koži a opäť vzďaľuje. Tento spôsob je najintenzívnejší.

Tretí spôsob je prehrievanie “hladením”. Pri tomto spôsobe premiestňujeme pomaly, neprerušovane moxu nad kožou v rovnakej vzdialenosti cca 1,5 cm (pohybujeme sa rovnobežne s kožou), nahrievame tak súčasne viac bodov.

Ako vidíte, nemusíme sa stať odborníkmi na čínsku medicínu a nepotrebujeme ani rozsiahle vedomosti o priebehu akupunktúrnych dráh, aby sme si vedeli prostredníctvom moxy pomôcť.

Na povzbudenie klasický citát jedného z najznámejších lekárov dynastie Ťin (265-315 n.l.) Čchen Jen-č’a: “Akupunkturista musí mať dobré vzdelanie, aby mohol vykonávať prax. Moxu však môže použiť každý. Moxovať sa dá podľa pokynov v knihách, v ktorých sú popísané príslušné body alebo jednoducho tam, kde sa prejavuje choroba. Škodu môžeme napáchať iba vtedy, ak nevynecháme pri moxovaní tvár.”

Vzhľadom na to, že moxovacia cigara je pomerne dlhá a pri jednom sedení nevyhorí celá, je dobré, keď po skončení nahrievania ponoríte horiaci koniec do pripraveného pohára s vodou a takto ju zadusíte. Na druhý deň je už moxa suchá a pripravená na ďalšie použitie. Iná možnosť je použiť originálne dusítko (zhášačku), kam sa moxa pohodlne zasunie a zadusí. Pred samotným moxovaním si pripravte tiež popolník, kam budete odklepávať popol z horiacej moxy. Pravidelné odklepávanie je dôležité hlavne vtedy, keď budete nahrievať niekomu druhému body na chrbte. Mohlo by sa stať, že neodklepnutý popol spadne na chrbát a človek, ktorého nahrievate, sa zľakne, mykne alebo rovno vyskočí a máte ho “pripečeného” na moxe.

Opatrnosť je naozaj na mieste. Pri každom nahrievaní buďte maximálne sústredený, stále kontrolujte horiaci koniec moxy. Sledovanie televízie počas nahrievania nie je najlepší nápad. Horiaca moxa má takmer 800°C, stačí jemný dotyk s kožou a vznikne popálenina a jazva. V neposlednom rade pozor na všetky predmety v okolí, ktoré by sa mohli ľahko vznietiť. Nejedna ordinácia čínskej medicíny takto ľahla popolom.

Po moxovaní ostáva na koži sčervenanie, ktoré veľmi skoro zmizne. Môže vzniknúť aj malý pľuzgierik, kožu nestrhávame, tekutina sa po pár dňoch vstrebe aj bez infekcie. Hneď po moxovaní by sa nemalo piť nič studené. Je to logické, privedené teplo by sme nemali neutralizovať chladom. Z toho dôvodu by sme sa tiež po moxovaní nemali vystavovať chladu, ale zdržať sa ešte istý čas v teplej miestnosti.

Nahrievame konkrétne body

Účinnosť moxy je až zázračná pri všetkých ochoreniach z “vnútorného chladu, nedostatku jangu”, ako sú napr. bolesti krížov, nočné pomočovanie, neplodnosť. Tento stav nedostatku je typický všeobecnou slabosťou, chladnými rukami a nohami, nízkym krvným tlakom, poklesom aktivity, nechuťou hovoriť, slabým hlasom, spomalenými pohybmi, ochabnutosťou svalov, precitlivenosťou na chlad, stavmi depresie.

Pri týchto stavoch potrebujeme doplniť oheň (jang) a posilniť energiu obličiek. Z tohto dôvodu je veľmi účinná liečba moxou na tzv. súhlasných bodoch obličiek – bod BL23. Nahrieva sa 10 minút každý bod počas jedného týždňa. Bod BL23 (shen-shu) sa nachádza na chrbte na úrovni (tŕňového výbežku) 2. bedrového stavca (L2) na šírku dvoch prstov vpravo aj vľavo od stavca.

Pomerne účinná je moxa pri terapii neplodnosti. Podľa tradičnej čínskej medicíny podstatnú úlohu tu zohrávajú predovšetkým obličky resp. nadobličky, ale tiež močový mechúr, žalúdok, slezina a pečeň. Nahrievame preto oba body BL23 (súhlasný bod obličiek) a potom tiež celú krížovú oblasť. Nakoniec tzv. “harmonizačný kríž” – oblasť okolo pupka. Pupok leží v strede pomyselného kríža. Moxujeme od pupka dole po symfýzu vrátane lonovej kosti a smerom hore asi na šírku dlane, potom tak isto od pupka do strán. Takto prehrejeme niekoľko dôležitých bodov na prednej strednej dráhe, dráhach žalúdka a sleziny.

Moxa je v Číne známa svojou schopnosťou obrátiť polohu plodu pri uložení koncom panvovým u tehotných žien. Denne sa 3-5x nahrieva bod BL67, ktorý leží pri nechte malíčka na nohe. Takmer u 80% prípadov sa plod dostáva do správnej polohy pred pôrodom hlavičkou dole. Vyhneme sa tak možným komplikáciám pri pôrode resp. pôrodu cisárskym rezom.

Kontraindikácie – kedy by ste nemali moxovať

Nenahrievame počas horúčky. Moxa by sa nemala aplikovať na miestach nad veľkými cievami, v okolí očí. Nesmie sa prevádzať u tehotných žien v dolnej časti brucha. Nenahrievať počas silnej menštruácie. Všeobecne platí, nemoxujme, ak moxovanie neprináša pocit príjemného tepla a prehriatia.